Regionálna tour Ekotopfilmu je celovečeným projektom, ktorého cieľom je priniesť do regiónov Slovenska výber najlepších dokumentárnych filmov z aktuálneho ročníka. Motívom festivalu, ktorý postupne zavíta do päťdesiatich slovenských miest, je snaha o inšpirovanie verejnosti k zmene prístupu k životnému prostrediu.
Doobedňajšie hodiny vo štvrtok 14. marca patrili programu pre predškolákov a žiakov, od šestnástej hodiny začalo premietanie pre dospelého diváka. Ten si mohol pozrieť filmy Medvede z Kamčatky, Pytliacke podsvetie, Po záruke, Slamky a Zrodené z ohňa. Dva filmové bloky predelila prednáška na tému kontroverzného palmového oleja, ktorého produkcia so sebou prináša vypaľovanie pralesov a nekontrolovateľné pytliactvo.
O projekte festivalu sme sa porozprávali s tour manažérom Ekotopfilmu Andrejom Krbylom.
Andrej, ako si sa dostal k spolupráci s Ekotopfilmom?
V mojom prípade to bolo tak, že som bol najskôr dlhoročným divákom festivalu. Neskôr som začal spolupracovať na príprave jedného ročníka, no a potom som dostal ponuku na dlhodobú spoluprácu. Takže som sa stal z diváka dobrovoľníkom a z dobrovoľníka organizátorom.
Takže ťa vždy zaujímali enviromentálne témy?
Áno, osobne ma to vždy zaujímalo. Študoval som enviromentálny manažment, mám rád prírodu, vždy som mal k týmto témam blízko. Aktívne sa snažím minimalizovať dopad svojho životného štýlu na životné prostredie.
Akým spôsobom sa to snažíš dosiahnuť?
Chodím do práce na bicykli, mám aj auto, ale používam ho iba občas, keď to je nevyhnutné, inak jazdím MHD, triedim odpad, to sú také samozrejmé veci. Som aj vegetarián, už asi šesť alebo sedem rokov.
Máš pocit, že aktivity, ktoré robíte v rámci Ekotopfilmu, vplývajú na ľudí, že ich môžu ovplyvniť a zmeniť ich nazeranie na enviromentálne problémy?
Mám pocit, že ľudia sa začínajú viac zaujímať, viac diskutujú, zisťujú, že momentálny stav prostredia okolo nás nie je ideálny a že je asi na čase začať s tým niečo robiť. A potom chcú priložiť ruku k dielu. Stále je však veľa tých, ktorí si tieto veci neuvedomujú, a je úlohou zákonodarcov, aby tento problém riešili.
Ako je to s ľuďmi v tvojom okolí?
Mnohých tieto témy zaujímajú, ale sú aj takí, čo iba krútia hlavou, že čo je to za nezmysel. Verím, že podujatia, ako je aj toto naše, pomáhajú pri ovplyvnení všeobecnej mienky. Trvá to nejakú dobu, ale zmena je pozitívna.
Aká je tradícia Ekotopfilmu?
Robíme už 45. ročník, ktorý sa pomaly chýli ku koncu. Ďalší ročník začne 27. až 31. mája, kedy bude súťažný festival v Bratislave a Banskej Bystrici. Tu sa vyberú filmy, ktoré budú premietané po Slovensku od jesene do jari. Filmy prihlasujú tvorcovia z celého sveta, ročne ich býva asi tisíc, medzinárodná porota z nich potom vyberie dvanásť, no a tie potom putujú po Slovensku. Istého času fungoval festival aj v Česku, prehliadky boli aj v Poľsku, plánovalo sa ísť do Maďarska aj inam do zahraničia, teraz sa ale zameriavame na slovenské publikum.
Ekotopfilm tiež prešiel zmenami, dosť veľkým prerodom. Pôvodne bol festivalom technických filmov, pojmy ako ekológia a enviromentalizmus ešte neboli také známe, ale už vtedy sa premietalo niekoľko dokumentov s touto tematikou. Postupne sa vyprofiloval na festival, ktorý sa venuje primárne tomuto typu filmov. Posledných štyri-päť rokov sa začalo s takouto tour, stále sa chodí do viac a viac miest, ľudia viac poznajú Ekotopfilm - Envirofilm a stúpa aj počet divákov. Aj u vás v meste je účasť veľmi slušná.
Má vaša organizácia okrem festivalu aj iné aktivity?
Občas chodievame na školy, ale tour je dosť vyťažujúca, lebo navštívime päťdesiat miest za rok, takže školám sa venujeme hlavne v rámci junior festivalu. Snažíme sa robiť besedy a diskusie, robíme iné premietania v súvislosti s inými festivalmi aj kinami, boli sme napríklad na Pohode.
Pri deťoch je najväčší potenciál na to, aby si uvedomili, čo im hovoríme, a začali nad tým premýšľať. Dospelí už majú svoje vzorce správania, ale deti sú najdôležitejšie, lebo oni môžu byť tí, ktorí dokážu niečo zmeniť.