Už druhý rok po sebe sa obľúbené vztyčovanie farebných májov muselo zaobísť bez prítomnosti verejnosti. „Tento rok nám farebné stužky na strom priviazali štvrtáci zo Základnej školy s materskou školou na sídlisku Pod hájom, za čo sme im poďakovali malou pozornosťou. Verím, že hoci ani tento rok nešlo o verejné podujatie, cestu si k symbolom jari nájdu viacerí Dubničania, aby sa potešili pohľadom na tradičnú súčasť tohto obdobia,“ povedal primátor mesta Peter Wolf.
Posledné aprílové dni si v našom meste zároveň každoročne pripomíname oslobodenie Dubnice nad Váhom aj mestskej časti Prejta. Naše mesto patrí k posledným mestám na Slovensku, ktoré boli postupne oslobodzované spod fašistickej tyranie od septembra 1944 až do mája 1945. Dubničania sa slobody dočkali 28. apríla 1945, keď bola sovietsko-rumunskou armádou oslobodená Dubnica a Kolačín. Obyvatelia Ilavy, Prejty a Klobušíc čakali na oslobodenie o deň dlhšie.
Pietneho aktu sa pri príležitosti 76. výročia od oslobodenia Dubnice nad Váhom, ktorý sa taktiež pre epidemické opatrenia niesol v komornej atmosfére, zúčastnil primátor mesta Peter Wolf spolu so svojím zástupcom Tomášom Truchlým a prednostkou mestského úradu Silviou Kiačikovou. V mestskej časti Prejta veniec k pamätníku spolu s nimi položil aj poslanec za mestskú časť Miroslav Sečany. Za spoluprácu ďakujeme aj dubnickým dobrovoľným hasičom.
Príhovor primátora mesta vzhľadom na neverejnosť podujatia sprostredkúvame písomnou formou:
„Milí Dubničania, v závere apríla sa zvykneme s úctou obhliadať späť do minulosti. Dnes je to 76 rokov, za ktorými putujeme v našich predstavách nazad do histórie. Nielen preto, aby sme si minulosť pamätali a dokázali si z nej vedome brať ponaučenie, ale aj preto, aby sme nezabúdali byť vďační a vážiť si obetu generácií pred nami.
Napriek tomu, že Dubnica bola ťažkým orieškom so silnou základňou fašistickej jednotky, 28. apríla 1945 vyvrcholili boje v prospech jej slobody, vtedy ešte ako obce. O takmer osem desaťročí neskôr zvádzame boje naďalej. Sú však už celkom iné, odlišné. Za naše životy bojujú zdravotníci a epidemiológovia, za vzdelanosť našich detí v digitálnom svete pedagógovia, a za to, aby sme mali prácu, príjem, živobytie, bojujeme všetci spolu.
Nie je dôležité, kto je naším nepriateľom, ohrozovateľom. Dôležité by malo byť to, že sa vieme zomknúť, vydržať a podporiť boj za spravodlivosť, za slobodu, za dobrú vec. Tak ako naši predkovia pred 76 rokmi. Je náročné si čo i len predstaviť, ako silne zakotvené museli byť ich morálne hodnoty, túžba po slobode a spravodlivosti, keď sa za cenu ohrozenia vlastného života a aj životov svojich rodín dokázali vzoprieť početnejšiemu, silnejšiemu a naozaj zákernému protivníkovi.
Odkaz z histórie a tiež správa zo súčasnosti by mali mať spoločného menovateľa, a to napriek veľkému časovému rozdielu a odlišnostiam jednotlivých dôb. Tým menovateľom je vďačnosť. Vďačnosť tým, ktorí sa často na úkor seba samých zaslúžili o našu slobodu, život či zdravie. Vďačnosť tým, ktorých už nemôžeme osobne stretnúť, no vďaka nim vyzerá naša dnešná súčasnosť tak, ako ju poznáme.
Slová o slobode môžu zvlášť pre generácie, ktoré nezažili útlak a obmedzenia, pôsobiť ako klišé. Súčasné pandemické opatrenia sú len čiastočným mementom toho, ako chutí nesloboda. Verím však, popri všetkom zle a nešťastí, ktoré epidémia napáchala, dokázala upriamiť pozornosť na to, že život, zdravie i slobodu si treba vážiť, pretože nie sú nikým a ničím garantované. V rozhodujúcich chvíľach sa preto musíme vedieť postaviť na stranu spravodlivosti, zodpovednosti a dobra, aby boli tieto hodnoty zachované pre všetky ďalšie generácie.“
Pre viac informácií kontaktujte: Mgr. Veronika Rezáková, hovorkyňa mesta Dubnica nad Váhom, e-mail: hovorca@dubnica.eu, tel. kontakt: 0917 431 271.