Stavba zo 60. rokov 20. storočia si rozsiahlu rekonštrukciu žiadala už dlhodobo. Po náročných administratívnych procesoch a kontrolách mohlo napokon mesto Dubnica nad Váhom k modernizácii kultúrneho stánku pristúpiť.
Práce, ktoré na Dome kultúry v Dubnici nad Váhom začali v úvode marca, potrvajú približne do konca októbra. Spomaliť ich môže epidémia nového koronavírusu SARS-CoV-2, ktorá sa môže negatívne podpísať pod personálne kapacity zhotoviteľskej spoločnosti.
Krajší zvonku, komfortnejší zvnútra
Dubničania pocítia v prvom rade vizuálnu zmenu k lepšiemu, no úpravy exteriéru zamerané na zvýšenie energetickej úspornosti budovy sa pozitívne prejavia aj v jej interiéri, a to predovšetkým v jeho teplotných pomeroch. „Práce začali prakticky vo štvrtok 5. marca 2020, a to prvými zásahmi do elektroinštalácie a demontáže bleskozvodov. V nasledujúcich dňoch sa pokračovalo výmenou svietidiel. Gro práce bude predstavovať zateplenie budovy, ktoré podľa slov zhotoviteľa očakávame v mesiacoch máj, jún a júl. Zatepľovať budeme na tri etapy, vždy jedno z krídel budovy,“ vysvetlil vedúci stavebného úradu Milan Blaško.
Budova si sama vyrobí časť energie
Na obnovu budovy získalo mesto Dubnica nad Váhom nenávratný finančný príspevok z operačného programu Kvalita životného prostredia. Celkové oprávnené náklady na projekt sú približne 1,48 milióna eur, za ktoré mesto budovu zateplí v rozsahu obvodového i strešného plášťa, vymení osvetlenie a tiež niektoré okná a dvere. Veľkou novinkou budú strešné fotovoltické zariadenia na výrobu elektriny pre vlastnú spotrebu, zväčša na ohrev teplej vody. Kultúrny dom sa tak po rekonštrukcii zaradí do energetickej triedy A1. Budova bude odolnejšia voči klimatickým vplyvom, najmä zrážkam, vetru a dažďu a tiež menej energeticky náročná. Dôjde tak k úsporám nákladov súvisiacich s prevádzkou objektu.
Zmiznú staré rímsy i nepekné zábradlia
Zrekonštruované kultúrne a administratívne centrum by malo byť šetrnejšie voči životnému prostrediu a tiež atraktívnejšie pre ľudské oko. Päťpodlažná budova so suterénom totiž dnes už z viacerých uhlov pôsobí neesteticky. Rekonštrukcia ju zbaví starých ríms, nepekných zábradlí, parapet či hrdzavých záveterných líšt. „Dom kultúry si rekonštrukciu zaslúži. Očakávame, že následne ako verejná budova ožije kultúrnym dianím, životom či edukáciou,“ myslí si Iveta Jurisová, riaditeľka mestskej spoločnosti DUMAT, m. p. o., ktorá má vo svojej správe majetok mesta.
Celková hodnota projektu dosahuje 1,48 milióna eur. Nenávratný finančný príspevok z tejto sumy predstavuje 1,4 milióna eur, zvyšných 74-tisíc eur mesto dofinancuje z vlastných zdrojov. Realizátorom prác sa na základe verejného obstarávania stala spoločnosť Vodohospodárske stavby – ekologický podnik, a. s. Podľa slov zástupcu zhotoviteľskej spoločnosti by mala byť prevádzka kultúrneho domu počas prác obmedzená len minimálne.
Momentálne je táto verejná budova sídlom oddelenia kultúry a oddelenia školstva a tiež mestskej príspevkovej organizácie DUMAT. V zrekonštruovanej prezentačnej miestnosti sa okrem rokovaní zastupiteľstva konávajú rôzne zasadnutia či podujatia. Svoje sídlo tu má tiež dubnické Kino Lastovička, susediace s veľkou sálou domu kultúry, ktorá je hlavným centrom kultúrno-spoločenského diania v meste, a to predovšetkým v chladnejších mesiacoch roka. Nadzemné priestory slúžia na galerijnú činnosť a nácviky folkloristov. Osud budovy by sa po rekonštrukcii mal niesť predovšetkým v duchu kultúrnych, osvetových a vzdelávacích činností tak, ako bol v minulom storočí navrhnutý jej účel. Dom kultúry ako verejný objekt so svojou rozlohou poskytuje štedré množstvo priestoru, ktoré by mesto chcelo v budúcnosti aktívnejšie využívať. „Dnes majú svoje využitie vo väčšine len priestory na prvých troch poschodiach. To je dôsledok toho, že pre starších bolo náročné vystúpiť na vyššie poschodia, preto bol o ne menší záujem. Vzhľadom na rekonštrukciu a tiež už vybudovaný výťah očakávame zmenu k lepšiemu,“ dodala ďalej Iveta Jurisová. Dubnický dom kultúry už má zrekonštruovanú prezentačnú miestnosť, malú bábkovú sálu aj veľkú spoločenskú sálu.
Informuje Milan Dolinka, vedúci oddelenia strategického rozvoja: „Súčasný stav administratívnej budovy kultúrneho domu nespĺňa potrebné tepelnoizolačné vlastnosti, rovnako ani normové hygienické kritériá. Rekonštrukcia budovy bude mať nielen estetický význam spojený so zvýšením užívateľského komfortu, ale aj ekologický rozmer, pretože sa zníži environmentálna náročnosť stavby.“