Dubnica nad Váhom - Zjednodušená verzia stránok

Nastavenie veľkosti písma
+

História

Doklady o najstaršom osídlení Dubnice pochádzajú zo staršej doby kamennej. Koncom 5. a začiatkom 6. storočia k nám prichádzajú prví Slovania.

V lokalite Kvášovec sa našlo sídlisko s obydlím datovaným keramikou do mladšieho slovanského, t. j. poveľkomoravského obdobia, v lokalite Húštikom (Veľký Kolačín) boli objavené dve sídliská slovanských predkov (doba veľkomoravská).

Najstaršia písomná zmienka o Dubnici je v listine hlásiacej sa do roku 1193, v ktorej sa spomína Dubnica ako majetok dedične užívaný bratmi Vratislavom a Piskinom. Ďalšia správa o Dubnici je z roku 1276, keď Samsom a Jakub, synovia Čepku (Vratslavovho syna) predali Dubnicu manželovi svojej sestry Oltumanovi. Listina je významná tým, že sa v nej spomína kostol zasvätený sv. Jakubovi apoštolovi. Je len pomerne málo obcí, ktoré majú takto konkrétne už z 13. storočia doložené jestvovanie kostola a aj jeho patrocínium – zasvätenie.

Dokedy bola Dubnica zemianskou obcou, patriacou potomkom Oltumana, nevieme, azda na začiatku 15.storočia rodina vymrela, lebo v roku 1439 sa Dubnica už spomína ako majetok trenčianskeho hradného panstva a ostala ním až do konca feudalizmu.

Na konci 16.storočia prevzal zálohu trenčianskeho panstva (do ktorého patrila aj Dubnica) gróf Štefan Illesházy, za ktorý zaplatil Rudolfovi II. 201 065 toliarov.