To je kľúč, vďaka ktorému Dubnica nad Váhom ako jedna z mála samospráv dokáže po rokoch kríz, inflácie a zdražovania naďalej hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom. O ňom nám viac v rozhovore prezradil vedúci ekonomického oddelenia Marián Michalička.
Marián, vysvetlime si na úvod, prečo je pre samosprávu dôležité hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom?
Je to priamo legislatívna požiadavka. Obce a mestá musia mať vyrovnané rozpočty, aby nezvyšovali dlh štátu. Ak by sa aj stalo, že nie je možné zostaviť vyrovnaný rozpočet, môže si mesto vziať komerčný úver a tento schodok vyrovnať. Tu je však dôležité sledovať, čo schodok spôsobilo. Či sú to napr. požiadavky na nové investičné akcie alebo zvýšené náklady na energie či inflácia, ako tomu bolo pri príprave rozpočtu pre rok 2023. Vtedy je potrebné uvažovať „sedliacky“ a zvážiť, či zadlženie mesta doslova stojí za to.
Dubnica je v tomto ohľade mimoriadne zdravou samosprávou. Dávame prednosť nenávratným zdrojom financovania, grantom alebo financovaniu z rezortných nástrojov ako envirofond či fond rozvoja bývania.
V roku 2024 hospodárime s 36,5 mil. eur. Čo predstavuje najväčší zdroj príjmov mesta a čo, naopak, výdavkov?
Príjmy by som rozdelil zhruba na tretiny – prvou sú daňové príjmy, druhou tie nedaňové, teda rôzne poplatky, výber vstupného, členského či napr. školného. Tretia časť financuje investičné aktivity. Sú to kapitálové granty a zdroje z rezervného fondu.
Výdavková časť je štruktúrovanejšia, ale kvôli prehľadu by som ju rozdelil znova iba na väčšie celky, a to investičný rozpočet, mzdové náklady a prevádzkové náklady mestských nehnuteľností ako napr. materiál, energie, dotácie, príspevky a podobne.
S akým výpadkom v podobe škrtu príjmov, resp. nárastu výdavkov sa ako mesto musíme v tomto roku vyrovnať? Ako to ovplyvní život Dubničanov?
Nespomínam si, že by niekedy v minulosti bola situácia taká dramatická, že by nedostatok financií v mestských rozpočtoch ohrozoval existenciu športových klubov alebo činnosť neziskových organizácií.
Len Dubnici nad Váhom štát za posledné dva roky nevyplatil na tzv. podielovej dani približne 3 milióny eur, s ktorými sme v rozpočte počítali. Zároveň direktívne zasahuje aj do výdavkovej strany rozpočtu tým, že zákonom odsúhlasí napr. zvýšenie miezd vo verejnej správe, pričom tento „povinný“ výdavok nekompenzuje.
Dubničanov – či už občanov alebo firiem, sa zmeny v rozpočte pre rok 2024 dotknú cez minimálny a absolútne nevyhnutný rast dane z nehnuteľností. Schválený 15 % rast je veľkým kompromisom. Samosprávy v Trenčianskom kraji zvyšovali dane rádovo v desiatkach percent, na Slovensku nie sú výnimkou mestá, ktoré upravovali dane v stovkách percent. Je to z našej strany signál, že napriek ťažkostiam s financovaním základných funkcií mesta nechceme všetko preniesť na plecia občanov a firiem. Je tiež potrebné si uvedomiť, že tento nárast pri štandardnom 3-izbovom byte s výmerou 65 m2 predstavuje 3,90 EUR za rok. Napriek tomu sa stretávame aj s negatívnymi reakciami, ktoré sú však sprievodným javom každého zvyšovania daní a poplatkov.
Poplatok za odpady narastie v roku 2024 o 5 %, čo bude v najčastejšom prípade približne o 2 eurá na osobu a rok. Je dôležité spomenúť, že mestá a obce majú zákonnú povinnosť rozdeliť všetky náklady spojené s odpadovým hospodárstvom medzi občanov mesta a nesmú ich nijako dotovať. Pri raste minimálnej mzdy, dlhodobo vysokých cenách pohonných hmôt a pri rastúcom poplatku za uloženie tony odpadu na skládku bolo nevyhnutné prepočítať nové náklady a premietnuť ich do výšky poplatku.
Rozumieme tomu, že každý vníma hodnotu peňazí rôzne a v niektorých prípadoch aj 10 eur zaplatených naviac mestu môže v rodinných rozpočtoch chýbať. Preto zvyšujeme úľavu na dani z nehnuteľností pre seniorov nad 70 rokov na 30 % a rozširujeme túto úľavu aj na držiteľov preukazu ZŤP a ZŤP-S.
Z úst mnohých predstaviteľov samospráv počúvame, že mestá a obce budú len kúriť či svietiť. Inými slovami, obmedzia svoje služby na celkom základné funkcie samosprávy. V dubnickom rozpočte však sú aj na tento rok naplánované niektoré investície. Koľko plánuje mesto preinvestovať?
Povinností, ktoré prešli na samosprávy bez dodatočného financovania od štátu, je viacero. Dotujeme súkromné školské zariadenia či neštátnych poskytovateľov sociálnych služieb. Ak by sme mali poskytovať služby v oblasti ochrany životného prostredia, matriky, či na úseku dopravy, ktoré priamo financuje štát, poskytovali by sme ich odhadom len 4-5 mesiacov v roku. Na také obdobie nám štát poskytuje zdroje. Preto sa starostovia a primátori verejne obávajú o riadny chod úradov.
Ako som už spomínal, tlak na výdavky investičného rozpočtu sa snažíme znižovať použitím externých zdrojov a pre rok 2024 je v pláne takto použiť takmer 5,5 milióna eur. Na ostatné investičné akcie v objeme približne 4,8 milióna eur máme pripravené zdroje rezervného fondu.
Ktoré naplánované investície patria k tým najzásadnejším?
Plánovaných investičných akcií je viac ako 30. Z tých zásadnejších by som určite spomenul rekonštrukciu Chateau Mignon, rekonštrukciu športovísk vo vnútroblokoch či plošnú rekonštrukciu komunikácií a chodníkov v rámci celého mesta.
Do ktorej oblasti poprúdi najviac financií?
Vo finančnom vyjadrení to bude práve spomínaný historický záhradníkov dom v parku J. B. Magina. Hodnota rekonštrukcie je takmer 2 milióny eur, hradená však bude z prostriedkov Plánu obnovy Ministerstva dopravy a výstavby SR. Na rekonštrukciu komunikácií a chodníkov máme ambíciu použiť približne 1 milión eur.
Okrem investícií, teda kapitálových výdavkov, tvoria podstatnú časť nákladov mesta bežné prevádzkové náklady a chod organizácií. Ktorá oblasť mesto najviac vyťažuje?
Ak by sme posudzovali výdavky z hľadiska ich alokácie, najviac prostriedkov v rámci bežného rozpočtu putuje do školstva. Prevádzku základných škôl plne financuje štát, na pleciach samosprávy však zostávajú materské školy, školské kluby detí, školské jedálne, základné umelecké školy a centrá voľného času. Ich prevádzka stojí takmer 5,2 milióna EUR, z toho príspevok štátu je necelých 4,2 milióna EUR. Aby tieto zariadenia fungovali tak, ako sú deti a rodičia zvyknutí, musíme ich v roku 2024 dotovať z rozpočtu mesta sumou vyššou ako 1 milión EUR.
Zvyšovanie daní a poplatkov je medzi ľuďmi nepopulárne, no ak by mesto neprispôsobovalo výšku daní a poplatkov realite, muselo by obmedziť služby, resp. prestať investovať a sústrediť sa len na údržbu. To by napokon asi tiež nikoho nepotešilo.
Ako som už spomenul, rast poplatkov za komunálny odpad nie je v réžii mesta. Daňovú politiku sa snažíme realizovať citlivo s ohľadom na konečnú záťaž domácností. Investícia do mesta nie je len o výstavbe nových objektov či rekonštrukcii chodníkov a ciest. Chceme poskytnúť obyvateľom mesta aj zážitky, dávať im možnosť navštíviť v Dubnici kvalitné kultúrne podujatia a popri každodenných povinnostiach im vytvoriť priestor na stretnutie s rodinou či známymi na dobrom koncerte, či peknom divadelnom predstavení. Súčasťou našej práce je hľadať túto rovnováhu a robiť z Dubnice nad Váhom lepšie mesto pre spokojný život jej obyvateľov.
Mestu sa darí aj v získavaní mimorozpočtový zdrojov. S akým objemom rátame v roku 2024?
V roku 2024 počítame s prostriedkami plánu obnovy pri rekonštrukcii Chateau Mignon v objeme 1,7 milióna EUR. V prípade úspechu pri zapojení sa do ďalšej výzvy by malo na účet mesta prísť aj viac ako 1,9 milióna EUR na zníženie energetickej náročnosti budovy mestského úradu. Budeme aktívni aj pri súboji o prostriedky z grantov integrovanej územnej stratégie v sume 975-tis. eur. Pokračujeme v rozbehnutom projekte Moderné mesto, kde predpokladáme príjem vo výške 500-tis. eur.
Okrem grantov využívame aj prostriedky štátneho fondu rozvoja bývania. Pre rok 2024 už máme takto zmluvne zabezpečených viac ako 1 milión eur. Len pripomínam, že rovnako financujeme aj rekonštrukciu zariadenia pre seniorov, kde čerpáme úver vo výške viac ako 3 milióny eur.
Po úspešnom prefinancovaní rekonštrukcie technológie chladenia na zimnom štadióne z prostriedkov envirofondu v sume takmer 950-tis. eur chceme rovnakým spôsobom financovať aj rekonštrukciu verejného osvetlenia v mestskej časti Prejta.
Prečo sú nevyhnutné v priebehu roka zmeny aktuálneho rozpočtu?
Rozpočet musí reflektovať aktuálnu situáciu nielen v podmienkach mesta, ale aj v rámci hospodárskeho vývoja celej slovenskej ekonomiky. Dotýkajú sa nás rastúce ceny, konflikt na Ukrajine, energetická kríza, či parlamentné voľby - jednoducho všetko to, čo ovplyvňuje chod štátu.
Ak napr. získame grant, ktorý v rozpočte nebol, pridáme do výdavkov projekt, ktorý týmto grantom zaplatíme. Ak nám poskytne štát dotáciu na energie, prostriedky pôvodne určené na účty za elektrinu môžeme použiť na iný účel.