Na Základnej škole Pavla Demtiru sa v jeden deň stretli dve aktivity, ktoré na prvý pohľad môžu pôsobiť odlišne. Jednou bola odborná vzdelávacia aktivita venovaná bezpečiu v školskom prostredí, druhou otvorenie senzorickej relaxačnej miestnosti. V skutočnosti však majú rovnaký cieľ – vytvoriť také školské prostredie, v ktorom sa deti aj dospelí cítia bezpečne, rešpektovane a prijato.
Od slov k praktickým riešeniam
Škola poskytla svoje priestory pre odborný seminár a workshop Spoločne tvoríme bezpečnejšiu školu, ktorého organizátorom bol Dubnický technologický inštitút. Do vzdelávania sa pritom nezapojila iba škola ako hostiteľ. Prednášok a odborného programu sa zúčastnili aj členovia inkluzívneho tímu a pedagógovia ZŠ s MŠ Pavla Demitru. Cieľom bolo rozšíriť si poznatky a hľadať odpovede na otázku, ako možno školské prostredie ešte lepšie prispôsobiť potrebám dnešných detí.
Témou bola napríklad aj šikana, jej prevencia a možnosti, ako môže pedagóg prispieť k tomu, aby sa jej v školskom prostredí predchádzalo. Pozornosť však smerovala k bezpečiu v širšom zmysle – k vzťahom, atmosfére v triedach, vnímavosti dospelých a schopnosti školy reagovať na rôzne potreby svojich žiakov.
A práve tu sa ukazuje dôležité prepojenie medzi vzdelávaním a každodennou praxou. Nestačí totiž vedieť, že inklúzia je dôležitá. Dôležité je vedieť, ako ju pretaviť do života školy.
Jedným z konkrétnych výsledkov takéhoto premýšľania o potrebách detí je aj nová senzorická relaxačná miestnosť na ZŠ s MŠ Pavla Demitru.
Jej význam možno vnímať hneď v niekoľkých rovinách. Pre niektoré deti môže predstavovať miesto, kde sa dokážu upokojiť, zregulovať svoje emócie a zmyslové podnety alebo jednoducho na chvíľu uniknúť od množstva ruchov, ktoré školský deň prináša. Pre iné môže byť priestorom na oddych či individuálnu prácu.
„V senzorickej miestnosti máme pomôcky ako bublinkový valec s vizuálnym aj zvukovým stimulom v podobe príjemného vibračného zvuku, hmatové pomôcky, projektor či svetelné optické vlákna. Osobitný význam môže mať aj pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, napríklad pre deti s poruchami autistického spektra či inými potrebami, pri ktorých môže byť spracovanie množstva podnetov zo školského prostredia náročnejšie," povedala o novovzniknutej senzorickej miestnosti školská psychologička Natália Jakubová.
Senzorická miestnosť pritom nie je len „miestnosť pre deti so špeciálnymi potrebami“. Je to priestor, ktorý môže slúžiť každému, kto v konkrétnej chvíli potrebuje spomaliť, upokojiť sa alebo načerpať nové sily. A platí to nielen pre deti. Aj pedagóg je počas školského dňa vystavený množstvu situácií, rozhodnutí, emócií a podnetov. Možnosť na chvíľu sa zastaviť a vydýchnuť si preto môže byť prínosná aj pre dospelých.
Práve takéto aktivity ukazujú, že inkluzívne prostredie sa nevytvára jedným rozhodnutím. Je to postupný proces, ktorý zahŕňa vzdelávanie pedagógov, prácu inkluzívnych tímov, prevenciu problémového správania, budovanie dobrých vzťahov a zároveň aj vytváranie konkrétnych podmienok, ktoré pomáhajú deťom zvládať školské prostredie.
Príklad ZŠ s MŠ Pavla Demitru zároveň zapadá do širšieho obrazu toho, ako sa školy v Dubnici nad Váhom snažia reagovať na meniace sa potreby detí a mladých ľudí. Práve prepojenie odborného vzdelávania s praktickými krokmi je toho dôkazom. „Veľmi sa teším z toho, že táto škola uvažuje pokrokovo, že sa zaujímajú o nové metódy a nové postupy, ako docieliť, aby bolo školské prostredie pre deti bezpečným priestorom," uviedol k aktivitám Základnej školy Pavla Demitru primátor mesta Peter Wolf.
Dubnické školy tak postupne ukazujú, že starostlivosť o deti neznamená iba odovzdávať im vedomosti. Znamená tiež vytvárať podmienky, v ktorých sa môžu cítiť dobre, rozvíjať svoje schopnosti a vyrastať v prostredí založenom na rešpekte, prijatí a vzájomnom porozumení.