Obsah

Tepelné hospodárstvo

Transformácia hospodárstva z plánovaného na trhové sa prejavila i v oblasti zásobovania teplom. Výrazne sa prejavuje ako v technickej oblasti (implementácia nových technických prostriedkov a nových koncepčných riešení), tak i v oblasti ekonomickej, kde sa to prejavilo významným nárastom cien a predovšetkým cien tepla, ale aj v oblasti novej legislatívy v zásobovaní teplom.

Dodávka tepla je v Dubnici nad Váhom vo veľkej miere zabezpečovaná z CTZ. Je ekonomicky výhodnejšia a pre životné prostredie vhodnejšia, t.j. ide o výrobu s nižším dopadom na životné prostredie. Mesto Dubnica nad Váhom má vysokú prednosť pred mnohými inými mestami, spočívajúcu v hustej teplovodnej sieti a vzájomnom prepojení CTZ.

Súčasný stav v zásobovaní teplom charakterizujú:

-systémy postavené v minulom období  s koncepciou z pred roku 1970, odpovedajúce technickým prostriedkom na základe vtedy plánovaných zásad ekonomického hodnotenia

-regulované ceny tepla pre obyvateľstvo

-deformované ceny primárnych energetických zdrojov

-neujasnené vlastnícke vzťahy a organizačná štruktúra zásobovacích organizácií

-štátom neujasnená energetická koncepcia

-tendencie individuálne riešiť problém v zásobovaní teplom súkromnými vlastníkmi objektov, bez ohľadu na minulé záväzky z prepojenia na centrálny zásobovací systém

Technický popis zdrojov

Centralizovaná sústava zásobovania pozostáva zo štyroch parných kotolní a dvoch distribučných výmenníkových staníc a dvoch horúcovodných kotolní s desiatimi odovzdávacími stanicami. Ekvitermická vykurovacia voda a príprava teplej úžitkovej vody je sústredená vo výmenníkových staniciach napojených na primárne parovody, alebo horúcovod. Inštalovaný súčasný výkon v parných kotolniach je 32 MW a32 MW v horúcovodných kotolniach. Celkový súčasný inštalovaný výkon je 64 MW. Zásobovacia sieť je dlhá cca 14 km a je uložená v tradičných tepelných kanáloch so štvorrúrkovým rozvodom UK + TÚV. Ročná dodávka tepla priemerne činí 350 000 GJ/rok, z toho pre bytovú sféru 91% (6 300 bytov) a 9 % pre komunálnu sféru mesta.

Navrhované technické riešenie uvažuje s modernizáciou zdrojov vytvorením nových v pôvodných priestoroch parných kotolní a odovzdávacích staníc v celkovom počte 5 o výkone 20,5 MW. Pri horúcovodnom systéme sa uvažuje so sústredením celého systému, ktorý je i v súčasnosti prepojený horúcovodným kanálom, do miesta kotolne K5 s následným zrušením kotolne K4. Týmto spôsobom sa vytvoria vhodné podmienky pre celoročnú prevádzku kogeneračných jednotiek o celkovom výkone 3 MW. Následná rekonštrukcia  rozvodov umožní prechod zo štvorrúrkového rozvodu na dvojrúrkový s objektovými stanicami. Tepelný výkon zdroja bude 25,5 MW tepelných a 3 MW elektrických pri 6995 prevádzkových hodinách za rok.

- 5 veľkých zdrojov tepla nad 5 MW

- 1 zdroj pod 5 MW

- sieť lokálnych domových a blokových kotolní s výkonom do 1 MW

- IBV s výrobou tepla z vlastných zdrojov do 0,05 MW.

- spoľahlivá a bezpečná prevádzka

- vysoká kvalita parametrov dodávaného tepla

- odborná spôsobilosť

- nízky podiel emisií z výroby a pozitívny vplyv na ŽP

Pre potreby podnikateľských subjektov bola spracovaná analýza technického stavu zariadení, hospodárnosti výroby tepla a nákladov na investície s nasledovným ekonomickým hodnotením vývoja ceny pre obyvateľstvo do roku 2010 a možnosti krytia z cudzích zdrojov z vlastnej tvorby zdrojov. Samostatný modernizačný proces bol rozvrhnutý do dvoch blokov:

A/ modernizácia parných zdrojov tepla

B/ modernizácia horúcovodných zdrojov s použitím kogenerácie

Obdobie investičných programov bolo rozvrhnuté do rokov 2002 až 2008, ekonomické prepočty sú vztiahnuté na dodávky tepla v roku 2000, kedy bola výroba najnižšia – cca o10% oproti dlhodobým priemerom, aby sa vylúčilo riziko nevyužitia plánovanej kapacity. Technický stav a návrh technického riešenia modernizácie bol spracovaný pre každý zdroj tepla v samostatných analýzach.

Modernizácia zdrojov tepla je nevyhnutná s ohľadom na technické možnosti a vek jednotlivých zariadení. Pre porovnanie bol spracovaný aj prepočet vývoja cien tepla v prípade, že celková modernizácia by bola krytá z vlastných zdrojov postupnou modernizáciou z fondu opráv. Celková potreba finančných prostriedkov do roku 2008 vo forme cudzích zdrojov je 288 000 000,-Sk v súčasných cenových úrovniach. Akumuláciou fondu opráv, odpisov a zisku je  možné do roku 2010 vytvoriť postupne zdroje vo výške 271 933 000,-Sk. Takéto riešenie však prinesie úspory len vo výške 5% z celkových nákladov na priamy materiál a technologické energie. Závažným nedostatkom pri financovaní z vlastných zdrojov je tvorba zisku po modernizácii, ktorá by bola obmedzená trhovou reguláciou, nakoľko cena je veľmi vysoká  (až cca 800,-Sk/GJ).