Jeho osobnosť, prácu a stopu, ktorú v našom regióne zanechal, sa rozhodli skompletizovať kolegovia z Dubnického múzea. Na výstave pracovali dva a pol roka. Viac o výstave nám prezradila riaditeľka Dubnického múzea Monika Schwandtnerová, ktorá je zároveň komisárkou výstavy.
Monika, ako ste sa s kolegami z múzea dostali k myšlienke zaoberať sa osobou Gustáva Reima?
Téme sa už dlhšie venovala naša historička Martina Bernátová a keďže vybádala, že Gustáv Reim navrhol veľa stavieb v „starej“ Dubnici, priviedlo nás to k myšlienke pripraviť výstavu. Bola by totiž veľká škoda nepodeliť sa s týmito zaujímavými informáciami s verejnosťou.
Mnohí Dubničania sa domnievajú, že Reim bol naším rodákom či dokonca že má židovský pôvod. Kto bol naozaj a odkiaľ do nášho mesta prišiel?
Gustáv Reim pochádzal z katolíckej rodiny, z obce Židlochovice pri Brne. Narodil sa 3. augusta 1859 Karolovi Reimovi a Emílii Svobodovej. Jeho otec bol takisto staviteľom a pôsobil ako vrchný železničný geometer. Gustáv sa do Dubnice prisťahoval v roku 1886, oženil sa a so svojou manželkou Laurou Kubičekovou mali tri deti. Najstaršia dcéra Edita zomrela ešte v detskom veku a pravdepodobne po jej smrti dal Gustáv postaviť kaplnku s hrobkou ako miesto posledného odpočinku pre svoju rodinu. Tá bola v roku 1945 v dôsledku prechodu frontu vydrancovaná a v roku 1963 boli ostatky Reimovcov prenesené a pochované na dubnickom cintoríne.
Ako vnímaš osobnosť Gustáva Reima ty?
Ide o naozaj zaujímavú postavu v histórii Dubnice, pretože sem prišiel z Viedne, zostal tu žiť aj po odchode Ifigénie d´Harcourt. Naďalej tu pracoval a napokon tu 5. októbra 1933 aj zomrel. Mesto v ňom muselo zrejme zanechať hlbokú stopu.
Vedela by si nám priblížiť, kde všade Reim pôsobil a kde zanechal svoje diela?
Okrem Dubnice nad Váhom pôsobil aj v Trenčianskych Tepliciach, no navrhoval aj stavby pre obyvateľov Malého a Veľkého Kolačína. Gustáv Reim navrhoval aj bežné budovy ako obytné domy, stodoly, majery či dokonca mosty. Zo všetkých objektov, ktoré navrhol, sa v našom meste zachovali len tri – Reimova vila na Partizánskej ulici, kaplnka s hrobkou a budova bývalého kina pri kruhovom objazde. V prípade Trenčianskych Teplíc to je napríklad budova epidemiologickej nemocnice, štátna ľudová škola či vila Reim, ktorá slúžila na ubytovanie kúpeľných hostí. Neskôr bola premenovaná na vilu Mier.
Výstavu ste pripravovali dva a pol roka. Čo bolo na celom procese najnáročnejšie a čo, naopak, najfascinujúcejšie?
Najnáročnejšou a najzdĺhavejšou časťou bol bezpochyby samotný zber dát. Archívne dokumenty sa nám podarilo zapožičať zo Štátneho archívu v Žiline so sídlom v Bytči, zo Štátneho archívu v Trenčíne a Štátneho archívu v Trenčíne – pracovisko Považská Bystrica, za čo veľmi pekne ďakujeme. Z tohto dôvodu sme museli nastaviť prísne pravidlá, aby sme uvedené dokumenty mohli v našom múzeu vystavovať a aby sme ich rôznymi vplyvmi nezničili. Musíme preto dôsledne dbať napríklad na teplotu, vlhkosť ale aj svietivosť v miestnosti. Zároveň je podmienkou zákaz fotografovania dokumentov.
Veľmi nás teší, že sa nám podarilo získať napríklad mapu Dubnice z roku 1891 alebo 54 mapových listov z roku 1941 z Katastrálneho úradu v Ilave, ktoré sme pretavili do jednej komplexnej mapy, a to z dôvodu lepšej identifikácie jednotlivých budov, navrhnutých Gustávom Reimom.
Autorkou výstavy Reim v zrkadle doby je historička Martina Bernátová, výstava je sprístupnená v Dubnickom múzeu do 29. mája 2024. Súčasťou výstavy sú originály architektonických plánov Gustáva Reima, informácie o jeho pôvode, rodine a práci, ale aj mapa Dubnice, resp. poľné náčrty z roku 1941, na ktorých stojí ešte väčšina stavieb, ktoré dubnický architekt a staviteľ navrhol.