Marián, z roka na rok majú samosprávy čoraz väčší problém zostaviť vyrovnaný rozpočet. Aj ten na rok 2026, resp. na roky 2026 – 2028 vznikal v napätej atmosfére konsolidácie verejných zdrojov. Ako konsolidácia ovplyvnila prípravu najdôležitejšieho dokumentu na rok 2026 u nás v meste?
Konsolidácia znižuje príjmy samospráv z podielových daní, čo znamená zásadný zásah do príjmovej časti rozpočtu. Pre Dubnicu nad Váhom to predstavuje výpadok približne 360-tisíc eur. Ide o prostriedky, ktoré bude potrebné nahradiť na úkor iných potrieb.
Zároveň rastú bežné výdavky pod vplyvom inflácie a zvyšovania minimálnej mzdy. Tieto faktory výrazne obmedzujú priestor na tvorbu ambiciózneho rozpočtu, ktorý by dokázal plne naplniť očakávania verejnosti.
Napriek tomu sa mestu dlhodobo darí zostavovať nielen vyrovnaný, ale aj investične odvážny rozpočet. Ako je to možné?
Darí sa nám to vďaka zodpovednému nakladaniu s verejnými zdrojmi, vysokej kvalite projektovej prípravy a systematickému plánovaniu investícií na niekoľko rokov dopredu. Práve dobrá príprava nám každoročne umožňuje úspešne čerpať mimorozpočtové zdroje a realizovať projekty, na ktoré by sme inak nemali dostatok zdrojov.
Na druhej strane ako samospráva dokážeme optimalizovať, v niektorých prípadoch aj znižovať objem bežných výdavkov, a to v čase, keď z mnohých strán zaznieva práve nárast nákladov vzhľadom na infláciu. Ako sa toto darí?
Dlhodobo optimalizujeme prevádzkové náklady mestských budov, ktoré tvoria významnú položku rozpočtu. Medziročne dosahujeme približne 30 % úsporu na spotrebe energií, najmä vďaka modernizácii a zvyšovaniu energetickej efektívnosti budov, v konkrétnych sumách ide o približne 400-tisíc eur.
Dôležitú úlohu zohráva aj digitalizácia – máme dáta o energiách či daniach sústredené na jednom mieste, čo umožňuje robiť racionálne rozhodnutia. Od roku 2020 navyše vďaka novému systému verejného obstarávania šetríme státisíce eur ročne.
To však neznamená, že je jednoduché čeliť nárastu nákladov. Zatiaľ sa nám však darí šetriť od seba.
Ako je na tom mesto z pohľadu zadlženia?
Mesto Dubnica nad Váhom je od roku 2025 bez dlhu, ktorý by vstupoval do hodnotenia dlhovej služby. Z pôvodnej úverovej zaťaženosti 10,46 % v roku 2018 sme sa dopracovali na nulu. Okrem toho pravidelne presúvame sedemciferné sumy do rezervného fondu a hodnota mestského majetku na jedného obyvateľa sa každoročne zvyšuje.
Poďme sa bližšie pozrieť na finančný rámec rozpočtu na rok 2026.
Bežný rozpočet je prebytkový vo výške 1 106 227 eur. Kapitálový rozpočet je schodkový vo výške 9 694 132 eur, no krytý je prebytkom bežného rozpočtu a finančnými operáciami. Tento model nám umožňuje pokračovať v modernizácii mesta a realizovať projekty, ktoré výrazne zlepšujú kvalitu života obyvateľov. Celkovo budeme v roku 2026 ako mesto hospodáriť s 51 780 841 eur.
Kam by malo putovať najviac kapitálových výdavkov, teda investícií?
K najväčším investíciám patrí jednoznačne plaváreň, ktorá je už v procese začiatku výstavby, pričom ide o projekt za približne 7 miliónov eur. Do dopravnej infraštruktúry plánuje mesto investovať 1,7 milióna eur, určených na chodníky, komunikácie a parkovacie plochy, ďalších 2,1 milióna eur máme vyčlenených na plánovanú stavbu cyklotrás. Pokračovať chceme aj v umiestňovaní fotovoltických elektrární na mestské budovy, na tento účel sme vyčlenili 1,3 milióna eur a ďalších 2,6 milióna eur na budovanie nájomných bytov. Opravy by sa malo dočkať ďalšie krídlo Dubnického kaštieľa vrátane pešej zóny pred ním a chodníkov v parku dovedna za 2 milióny eur.
Koľko chce mesto dovedna preinvestovať?
Celkovo hovoríme o 21,5 milióna eur, pričom počítame s dotáciami, resp. nenávratnými finančnými zdrojmi vo výške 11,8 milióna eur.
Bežné výdavky sú tie, čo sa takpovediac prejedia, teda putujú napr. na svietenie, kosenie a pod. Ktoré kapitoly sú z hľadiska bežných výdavkov tie najnáročnejšie?
Z hľadiska finančnej náročnosti rozpočtu bežných výdavkov je na prvom mieste zabezpečenie fungovania základných a materských škôl. Tieto činnosti v podstatnej miere pokrýva štát cez tzv. normatívne financovanie. Mesto má primárne na starosti rozpočty školských jedální, školských klubov detí, centra voľného času a základnej umeleckej školy.
Ďalšou významnou položkou bežného rozpočtu je pokrývanie sociálnych služieb – najmä v zariadení pre seniorov DUBINA, kde sa kombinujú zdroje ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, prostriedky klientov a v neposlednom rade financie mesta. Prevádzka mestských budov a celkovo správa a údržba majetku mesta je rovnako významnou položkou mestského rozpočtu.
Výdavkový rebríček by som zakončil nákladmi na zabezpečenie likvidácie odpadov, na bezpečnosť občanov mesta prostredníctvom mestskej polície a kultúrne vyžitie obyvateľov mesta a širšieho okolia cez rozpočty oddelenia kultúry, knižnice a Kina Lastovička.
Ako by si celkovo charakterizoval rozpočet na rok 2026?
Ako rozpočet pripravený na rast. Mesto má jasnú víziu, motivovaných zamestnancov, zodpovedných poslancov a vedenie, ktoré aktívne vyhľadáva príležitosti. Rozpočet je väčší ako minuloročný a obsahuje financie na projekty, ktoré sú medzi obyvateľmi dlhodobo najviac rezonujúce a majú ambíciu podporiť príchod nových obyvateľov.