Hudba, spev, tanec i lampiónový sprievod. Pestrý program sprevádzal tradičné stavanie májov i tento rok. Výnimočný deň sme spoločne odštartovali v Prejte, kde miestni silní muži vztýčili máj ručne, na Námestie Alexandra Dubčeka musela dôjsť ťažká technika. Oslavy pokračovali spomenutým lampiónovým sprievodom za asistencie mestskej polície. Deň sme spoločne ukončili pietnou spomienkou na oslobodenie mesta Dubnica nad Váhom. Prítomným sa prihovoril primátor mesta Peter Wolf.
Vážené Dubničanky, Dubničania, milí priatelia,
dovoľte mi na úvod predniesť slová, ktoré sa asi nepočúvajú jednoducho. Slová, ktorých význam je viac ako len frázou. Slová, ktoré znejú: Sloboda nie je samozrejmosť!
Koľkokrát ste počas svojho života tieto slová vyriekli? S pokojom na duši, avšak v posledných rokoch veľmi mrazivým, môžeme konštatovať, že už takmer 80 dekád žijeme v mieri, žijeme slobodne a nemusíme s tichou závisťou sledovať iné demokratické krajiny len spoza pomyselného múru.
Prečo tu teda dnes stojíme? Čo vlastne má dnešok symbolizovať a pripomínať? Áno, vzácnosť slobody a jej krehkosť. Kým my môžeme bez okolkov demokraticky diskutovať, slobodne prednášať svoje názory a zdieľať svoj pohľad na svet, v niektorých krajinách toto šťastie nemajú. Pestrosť všedného života sa zmenila na jednoliatu šeď, strach a z nahlas vyslovených slov sa stávajú pri najlepšom po šepky vydýchnuté opatrné myšlienky.
Sedemdesiatdeväť rokov je dosť času na to, aby sme zabudli, že tieto pocity sme prežívali kedysi aj my, naši dedovia, naše rodiny. Najväčší ozbrojený konflikt v dejinách si vyžiadal nespočetné množstvo obetí, preliatej krvi a následky, z ktorých sa náš svet nespamätá ešte dlhé roky. Súboj o mesto Dubnica nad Váhom nebol jednoduchý. Oslobodenie prišlo po troch náročných týždňoch a treba pripomenúť, že tie sa hlboko vryli nielen do duší odvážnych záchrancov, ale aj do tváre mesta samotného. Priestory či miesta, ktoré dnes denno-denne míňame, a mnohým možno ani nevenujeme pozornosť, boli krytmi, zákopmi či otvoreným bojiskom. Druhá svetová vojna trvala v Dubnici nad Váhom až do 29. apríla 1945.
Spomenul som, že 79 rokov je dostatok času na to, aby čas tieto rany zahojil. Je to však dostatok času aj na to, aby sme sa z historickej situácie poučili, pripomínali si súvislosti a dávali najavo najmä mladším, že hoc ide o čiernu kapitolu v dejinách ľudstva, patríme do nej.
Preto prosím, milé Dubničanky, milí Dubničania, nezabúdajme. Demokracia je privilégium a sloboda nikdy nebola, nie je a nikdy ani nebude samozrejmosťou. Keď vaše kroky dnes večer povedú domov za rodinami, spomeňte si na tieto slová. Spomeňte si na tých, ktorí nemali také šťastie ako máme my dnes. Nech je ozdobený máj nielen symbolom jari, ale aj pestrosti, ktorú môžeme až 79 rokov žiť.
Pripomíname, že prvomájové oslavy pokračujú aj v stredu 1. mája 2024 na Námestí Matice slovenskej. Tešiť sa okrem iného môžete aj na vystúpenie Samuela Tomečka so skupinou Milujem Slovensko Band.