Janka Havránková: Nakladanie s odpadmi zrkadlí úroveň našej kultúry. Efektivitu ovplyvňuje okrem dobre fungujúceho systému aj uvedomelosť a kultúrna vyspelosť občanov. Ako je na tom v miere separácie a kompostovaní Slovensko a mesto Dubnica nad Váhom?
Branislav Moňok: Slovensko dlhodobo patrí v oblasti odpadového hospodárstva medzi tie slabšie krajiny v rámci EÚ. Jednoducho povedané – veľa odpadu skládkujeme a málo recyklujeme. Aj keď sa každým rokom mierne zlepšujeme, stále nedosahujeme očakávané výsledky. V roku 2018 sme recyklovali 38,1 % komunálnych odpadov, na skládkach odpadov skončilo takmer 54 %, v spaľovniach 8 % komunálnych odpadov.
Peter Wolf: Mesto Dubnica nad Váhom patrí k tým zodpovednejším mestám. Miera separácie u nás presahuje 40 %, no vždy je na čom pracovať a čo zlepšovať. Považujeme za nevyhnutné modernizovať odpadovú infraštruktúru a pre obyvateľov vytvoriť adekvátne podmienky na čo najpohodlnejšie triedenie odpadu. Stanovili sme si cieľ vytvoriť kontrolovateľný systém odpadového hospodárstva pre obyvateľov v komunálnej bytovej výstavbe, pretože práve v prípade bytových domov je komplikovanejšie vytvoriť adresný systém triedenia odpadu, ktorý nám ukáže, kto a do akej miery zodpovedne triedi a následne tento prístup premietnuť aj do samotných peňaženiek obyvateľov.
Janka Havránková: Ako teda v Dubnici nad Váhom pracujeme na rozvoji odpadovej infraštruktúry?
Branislav Moňok: Na dosiahnutie dobrých výsledkov v odpadovom hospodárstve je nevyhnutné splniť štyri základné kroky. Ako prvé musíme v obciach a mestách vybudovať odpadovú infraštruktúru tak, aby bola pre ľudí komfortná. To napr. znamená, že na sídliskách by donášková vzdialenosť ku kontajneru nemala presiahnuť 50 metrov. Stojiská by mali byť kapacitne postačujúce a čisté. V Dubnici nad Váhom je infraštruktúra na celkom slušnej úrovni. Druhým krokom je informovanosť obyvateľstva o zavedenom systéme nakladania s odpadmi. Dôležité je rozprávať a s ľuďmi o odpadoch, pravidelne ich informovať, edukovať. Odpady musia byť jednou z TOP tém v meste. Tretím krokom je zavedenie účinných kontrolných mechanizmov. Štvrtým krokom je motivácia obyvateľov. Na Slovensku funguje najmä tá ekonomická, ale nezabúdajme ani na morálnu motiváciu. Európske mestá, ktoré tieto kroky dokázali dlhodobo realizovať, dosahujú mieru triedenia odpadov na úrovni vyše 80 %.
Peter Wolf: V tomto čase pripravujeme vybudovanie nového strediska triedeného zberu a nového zberného dvoru. Súčasné stredisko má zastarané technológie a vykazuje poruchovosť zariadení. Problém je aj s kapacitne nepostačujúcimi priestormi na spracovanie a skladovanie triedeného zberu. Preto sme sa rozhodli pre odkúpenie nehnuteľného majetku na Ul. nádražnej na tento účel, pričom sme brali do úvahy aj dlhoročné protesty obyvateľov susedných nehnuteľností k aktuálnemu umiestneniu strediska triedeného zberu v obytnej zóne.
Našou prioritou je vybudovať dostupnú a dostatočnú infraštruktúru pre triedený zber. Na tento rok sme v rozpočte vyčlenili značnú finančnú čiastku na vybudovanie približne desiatky stojísk polopodzemných kontajnerov, a to najmä tam, kde sú existujúce stojiská komplikované z hľadiska počtu smetných nádob, ale aj tam, kde stojiská obmedzujú parkujúce vozidlá. V roku 2019 sme rozšírili aj infraštruktúru na verejných priestranstvách, keď sme osadili 36 nových smetných nádob na separovaný odpad tak, aby obyvatelia mohli triediť aj vtedy, keď sa presúvajú po meste. Novinkou v odpadovej infraštruktúre sú od marca aj zberné nádoby na drobný elektroodpad.
Janka Havránková: Ak chcú obyvatelia bytových domov v Dubnici nad Váhom kompostovať kuchynské zvyšky, aké majú možnosti?
Branislav Moňok: Možností je niekoľko. Medzi najznámejšie patrí tzv. vermikompostovanie. Zjednodušene povedané ide o chov dážďoviek v špeciálnej nepriehľadnej nádobe umiestnenej v byte, ktoré sú kŕmené surovými rastlinnými zvyškami z kuchyne. Dážďovky ho dokážu spracovať na voňavý kompost, ktorý môžeme použiť napr. na pestovanie izbových rastlín. Drahšou možnosťou je elektrický kompostér, ktorý biologické odpady priamo v kuchyni premení za niekoľko hodín až dní na voňavý substrát vhodný napríklad ako hnojivo do kvetináčov. Stále viac sa na Slovensku rozvíja takzvané komunitné kompostovanie pri bytových domoch. Pri tomto spôsobe si skupina domácností spoločne kompostuje rastlinné biologické odpady v zabezpečených kompostéroch, ktoré sú umiestnené na verejných priestranstvách. Kompost využívajú napr. pri výsadbe a údržbe kvetinových záhonov, kríkov a stromov. Systémovým a plošným riešením by bolo zavedenie zberu kuchynských odpadov v komplexnej bytovej výstavbe.
Peter Wolf: Mesto Dubnica nad Váhom bolo v minulom roku úspešné v žiadosti o nenávratné finančné prostriedky na kompostéry, z ktorých sa z celkového počtu 1 200 medzi ľudí rozdelilo už 1 050 kusov. V tomto čase plánujeme aj vybudovanie kompostárne na kuchynský odpad na Ul. nádražnej. Malo by ísť o kompostáreň na úrovni 21. storočia, s ktorej vybudovaním bude súvisieť aj následné umiestnenie nádob na biologicky rozložiteľný odpad na celom území Dubnice. Ešte skôr, ako sa tak stane, v meste pribudnú nádoby na kuchynský olej.
Otázka od obyvateľa: Monitoruje skládku odpadu pri Váhu niekto nezávislý z hľadiska kontaminácie podzemných vôd?
Odpovedá Janka Beniaková z referátu životného prostredia: Skládku odpadu Luštek má v správe akciová spoločnosť, ktorá za skládku zodpovedá. Zároveň má povinnosť vykonávať prostredníctvom certifikovanej spoločnosti monitoring spodných vôd, ktorých rozbory sú v zmysle príslušných súhlasov následne zasielané povoľovaciemu orgánu, teda Slovenskej inšpekcii životného prostredia a Odboru starostlivosti o životné prostredie na Okresnom úrade v Ilave.
Branislav Moňok: Hoci teraz skládka vyhovuje všetkým normám, otázka je, čo s ňou bude o 100 rokov. Samotné teleso skládky nie je problémom – je to len stavba. Problémom je odpad, ktorý na ňu vyhadzujeme a ktorý produkuje každý z nás. A tu sú obrovské rezervy. Najproblematickejší je biologicky rozložiteľný odpad, ktorý pri rozklade produkuje rôzne škodlivé plyny a látky, ktoré ohrozujú nie len životné prostredie, ale aj zdravie ľudí a zvierat.
Otázka od obyvateľa: Je potrebné umývať plastový odpad?
Branislav Moňok: Plastový odpad netreba umývať, stačí ho zbaviť len hrubej nečistoty. Pred recykláciou sa rozdrví, vyperie a následne roztaví... Treba však myslieť aj na ľudí, ktorí tento odpad dotrieďujú. Každý z obalov musia chytiť do ruky a vytriediť ho. Určite je pre nich príjemnejšie, keď sú rôzne plastové obaly z potravín čisté. Vyčistený odpad zároveň v smetných nádobách nezapácha, neplesnivie, neláka hmyz a hlodavce. Nemusíme však pri tom plytvať vodou a čistiacimi prostriedkami. Napr. obal od jogurtu vytrime rožkom alebo opláchnime špinavou vodou z umývania riadov.
Pre viac informácií kontaktujte: Mgr. Veronika Rezáková , hovorkyňa mesta Dubnica nad Váhom, e-mail: hovorca@dubnica.eu, tel. kontakt: 0917431271